Keď iní nakupujú v Auparku, my pomáhame...

Toto sobotné doobedie bolo niečím výnimočné. Konečne začala jar a ja som sa ako správny ,,stromák´´(člen organizácie Strom Života) vybrala do zobúdzajúcej sa prírody. To bežne nerobím, ale ani netušíte ako to poteší dušu. Vtáčiky švitorili, slniečko svietilo, pri ceste zurčal potôčik a keďže som zmeškala autobus na Železnú studničku, bola som nútená ísť peši. Niekedy vie byť aj nutnosť príjemná. Poriadne som ani nevedela kam idem, iba som tak kráčala v tôni lesa a užívala si čerstvejší vzduch ako niekde v centre mesta, kde sa bežne vyskytujem. Po polhodinovej chôdzi som ich zbadala. Asi 20 ľudí rozlezených po pri ceste, s vynikajúcim pracovným elánom pracovali na spoločnom diele. Aj keď táto veta znie ako z komunizmu a mládežnícke organizácie sú istým spojením z neslávnou minulosťou Slovenska, predsa existujú. Aj skupina Miniopterus, ktorá zachaňuje netopiere a žaby má medzi nimi miesto. Každoročne pomáhajú ropuchám pri jarných migráciách. Stavajú hrádze, aby žabky nevbehli po kolesá áut a nájdené žaby prenášajú do jazier na Železnej studničke. V lese nás prekvapila televízia, ktorá pripravovala krátku reportáž. Roman člen oboch organizácií vravel, že sa už zúčastňuje veľa rokov a sťažoval si na nízku účasť. Ja som bola po prvýkrát a čudovala som sa koľko ľudí prišlo. Každý má inú mienku. No aj tak sa na Slovensku o ekológiu ešte veľa nedbá a enviromentálna výchova prináša len veľmi pomaly nejaký ten úžitok. Možno je chyba v propagácii s čím súvisí celková osveta. Je však len na ľuďoch, či sa k podobným akciám pridajú a či si nejak zoberú k srdcu rady ochranárov. Veď to aký budeme mať život na našej planéte aj v našom okolí sme zodpovední len my sami.